Po dvoch náročných dňoch na Dome, dni oddychu pri kartách a noci špeciálnych vizuálnych efektov, stojíme ráno pred rozhodnutím čo ďalej. Citelne sa ochladilo a cez prevaľujúcu sa oblačnosť badať koľko pripadlo čerstvého snehu. Na vážnejší výstup teda môžeme rovno zabudnúť. Z pripraveného menu teda rýchlo vyberáme niečo ľahšie ale o to výhliadkovejšie – Rimpfischhorn. Čítaj ďalej »

Po návrate z Alphubelu si dopriavame deň voľna a konsolidujeme sily v kempe Attermänze. Hlavne teplá sprcha z nás rýchlo zmýva únavu, a tak už večer kujeme plány na ďalší kopec. Predpovede veštia dva dni pekného počasia, čo je pre náš plán viac než dostačujúce. Úmysel je jasný: vystúpiť na siedmy najvyšší vrchol Álp (podľa UIAA), najvyšší vnútrozemný vrchol Švajčiarska, DOM. Majestátne sa týčiaci dominantný vrchol skupiny Mischabel čnie tri kilometre nad dolinou Mattertal. Samotný fakt, že smerom hore vedie len cesta po vlastných, je už samo osebe výzva, ktorej nemožno odolať. Preto ešte v ten večer volám na chatu a rezervujem nám tri miesta na nasledujúcu noc. Čítaj ďalej »

Nachádza sa tu viac ako polovica alpských štvortisícoviek, z tých najvyšších až tri štvrtiny. Ostré, ľadovcami tvarované štíty týčiace sa nad hlbokými údoliami. To je Wallis. Keď som túto scenériu videl prvý krát, ešte som nevedel, aký raj mám pred očami. Až keď som si to po čase uvedomil, padlo okamžité rozhodnutie, a tak sa zrodila akcia, ktorú vám priblížia nasledujúce riadky.

Za prvý a zároveň aklimatizačný kopec sme si vybrali miestnu klasiku – Alphubel. Po 16tich hodinách v aute prichádzame spolu so súmrakom do Taschu a úzkou cestou ďalej pokračujeme až do Ottafe. Čítaj ďalej »

Vždy keď idem do hôr v ktorých som ešte nebol tak sa teším, ale kdesi v hĺbke sú aj tie obavy, že “čo ak hora ukáže svoju zlú tvár”. A tak to bolo aj keď som sa vybral na Mont Blanc.

Čítaj ďalej »

Po dvoch mesiacoch čakania na počasie konečne sedíme v aute smer Vysoké Taury a dúfame, že predpoveď na najbližšie dva dni sa nebude mýliť. V trojčlennej zostave si to šinieme nedeľným, upršaným Rakúskom po A2-ke smer Graz-Villach-Lienz-Kals, až konečne krátko po 13tej parkujeme pri Lucknerhause. Tlačíme niečo do hláv, potom veci do batohov. Dnes je pred nami len 850 výškových metrov na chatu, takže nie je dôvod sa ponáhľať.

Čítaj ďalej »

Je pol ôsmej a my zastavujeme na parkovisku v Podbanskom. Stojíme na začiatku chodníka, ktorý vedie na najvyšší vrchol Západných Tatier. Časový údaj na smerovníku hovorí o vyše šiestich hodinách, čo je pravdepodobne čas pri najhorších možných poveternostných podmienkach. Čítaj ďalej »

Prvý zdokumentovaný názov tohoto vrcholu – Meeraugspitze – pochádza z roku 1853. V doslovnom preklade znamenal “štít Morského oka”. Terajší názov Rysy pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom tatranské Rigi, pre ich široký výhľad.

Čítaj ďalej »

Vyrážame o šiestej ráno z Prievidze, cestou berieme Miňa, ktorý sa rozhodol aj pre skialpovú variantu a okolo 9.30 parkujeme na Troch studničkách (1140m.n.m). Zdola odhadujeme výšku snehovej pokrývky na predpokladanej trase výstupu. Veľa sa ho tu teda nevysypalo. V pásme lesa tak do 20 cm, kosodrevina nie je na tom o nič lepšie. Sneh v žľabe je zrejme iba naviaty z priľahlých hrebeňov.  Čítaj ďalej »

Skvelý nápad vycestovať do Švajčiarska, konkrétne do oblasti Walliských Álp s odvážnym cieľom vystúpiť na dominantu týčiacu sa nad malebným horským mestečkom Zermatt, 4478 m vysoký Matterhorn, sa začal rodiť v Marcelovej hlave po úspešnom výstupe na Grossglockner koncom mája 2009. Ja /Majky/ som samozrejme súhlasil. Miňa nebolo treba dvakrát prehovárať, Marcelov bratranec Ďuro bol k dispozícii okamžite. Krásu a jemnosť medzi túto drsnú štvoricu vniesla Marcelova manželka Evka, ktorá bez akejkoľvek ujmy prežila celých 2500 km medzi Miňom a Majkym na zadných sedadlách. Čítaj ďalej »

Stránky: 1 2

Píše sa november 2008. V poštovej schránke nachádzam hrubšiu obálku s logom cestovnej kancelárie SANCHO TOUR. Super! Tradične ju roztrhám, lebo obálku normálne otvoriť neviem. Prvá strana, druhá strana, tretia strana. Oči mi zostávajú stáť pri podujatí s názvom Grossglockner – extrém. V rýchlosti prebehnem text podujatia “náročné, ešte zimné podmienky, adekvátna kondičná a materiálová pripravenosť, dostatočné ovládanie zimného výstroja…” Čítaj ďalej »